Džbánok Saidschitzer Bitter Wasser
Zajačická horká voda (Saidschitzer Bitter Wasser, Sedlitz Water) je svetoznámym prírodným liečivom s bohatou históriou. Známa od 17.storočia po celom civilizovanom svete, nesmela Zajačická horká voda chýbať v žiadnej tlačenej encyklopédii. Meno „Zaječická“ tiež slúžilo ako etalón kvality a účinku, ktorý bol mnohokrát napodobňovaný.
Prakticky všetky svetové farmaceutické spoločnosti minulého a predminulého storočia vyrábali Sedlecké prášky (Seidlitz Powders), ktoré síce nemali so Zaječickou (či Sedleckou) vodou nič spoločné, ale využívali jej slávne meno. Môžeme sa teda poobzerať po histórii využívania tohto jedinečného prírodného bohatstva, ktoré môžeme stále využívať aj v súčasnosti.
Saischitzer Bitterwasser
Obec Zaječice pri Moste
Najstaršie písomné správy o Zaječiciach sú z roku 1413. Meno obce Zaječice odvodzujú lingvisti od označenia sídla "ľudí Zajacových". V neskorších dobách úrodná pôda v okolí na seba sústredila záujem bielinského panstva Lobkovicov, ktorí Zaječice spolu s Bečovom vlastnili až do konca prvej svetovej vojny. Ves bola zasiahnutá vojnovými udalosťami asi už v 15. storočí a znova neskôr počas tridsaťročnej vojny, kedy bola ako ostatní v okolí vypálená, spustošená a znovu obnovená.
Dr. Friedrich Hoffmann
Objavenie horkosolných prameňov v roku 1717
Zmenu do poľnohospodárskeho charakteru Zaječic, Bečova, Sedleca, Korozluk a Vtelna prinieslo 18. storočie. Vtedy blízko susednej dediny Sedlec, na panstve rádu krížovníkov s červenou hviezdou, objavil známy lekár balneológ Dr. Fiedrich Hoffmann (osobný lekár pruského panovníka) takzvanú „horkú vodu“. Tento lekár, žijúci v rokoch 1610 až 1742, ako jeden z prvých spoznal blahodarné účinky rôznych minerálnych vôd pri jednotlivých chorobách a svoj celý život zameral na hľadanie liečivých prameňov.
Dr. Friedrich Hoffmann sa pohyboval predovšetkým v oblasti podkrušnohorskej, ale aj inde, na panstve Šporkove pri Kukse, a jemu vďačí značnou mierou za známosť rad našich popredných žriedlov. “Horkú vodu” v Zaječiciach objavil v roku 1717. Vtedajší lekári odporučili pitie horkej vody proti nechutenstvu, opuchnutosti, chorobách žalúdka, žlčníka, proti koranteniu tepien, pri kožných chorobách, ale aj v neurológii.
Sedlecké prášky vyrábali farmaceutické firmy všade na svete
Dr. Friedrich Hoffmann svoj nález publikoval roku 1725 v knihe “Der zu Sedlitz v Böhmen neu entdeckte bittere purgierende Brunnen”, ktorý vzbudil značný záujem, pretože Dr. Hoffmann označil odparovaním získanú soľ z tejto vody za zhodnú s horkou soľou z Epsom v Anglicku, všeobecne známu a vyhľadávanú.
Franz Ambrosius Reuss, významný balneológ, potom vydáva v roku 1791 v Prahe nemecky písanú knihu Das Saidschützer Bitter-Wasser physikalisch, chemisch und medizinisch beschrieben.
Prvé obchody s horkou vodou (1770)
Saidschitzes Mattias Losisches Bitter Wasser
Rozvoj zužitkovania prameňov bol prerušený rakúsko-pruskú vojnou o Sliezsko, kedy vysoké kontribúcie nepriateľským jednotkám na území Mostecka a snaha o záchranu majetku odvádzali pozornosť od väčšieho podnikania.
Okolo roku 1770 zajačický rodák Matyáš Loos objavil na svojich pozemkoch „horkú vodu“ s významným blahodarným účinkom, začal ju čerpať a rozosielať. Spôsob podnikania sedliakov bol potom v tejto oblasti značne rozšírený. V podkrušnohorskej oblasti išlo o prvú banskú činnosť v takzvaných "sedliackych šachtách".
Matyáš Loos začal na svojom podniku veľmi skoro bohatnúť az výnosu predaja „horkej vody“ dal koncom roku 1780 vystavať kaplnku v Zaječiciach, ktorú zasvätil Ferdinandu Kastílskemu.
1781 - Prameňov sa ujíma Lobkovické panstvo
Pramene „horkej vody“ sa stali významným zariadením. Voda sa rozosielala v kamenných fľašiach, rád krížovníkov plnil vo svojom materskom kláštore v Prahe vodou vtedy vzácne fľaše sklenené. Výnos z prameňov na seba sústredil záujem Lobkovického panstva, roku 1781 bola vykonaná evidencia studní, súkromné studne malých sedliakov zrušené av správe panstva boli ponechané len tie najsilnejšie a najbohatšie. (Tieto sa napokon používajú úspešne dodnes).
Bolo vyčistené a odstránené všetko, čo by vode škodilo, najmä prítok povrchových vôd. Horká voda bola potom plnená do značkovaných kameninových fliaš. V evidencii bolo v tom čase pri Zaječiciach 23 studní. Zaječická horká voda bola pri exporte označovaná v Prahe špeciálnym kolkom, pretože bola veľmi často predmetom falšovania.
Kolok zaručujúci pravosť Zaječickej horkej vody
Horké vody z okolitých obcí
Wteln Bitterwasser – studnica bližšie k obci Vtelno
Aj v okolí stúpal záujem o bohatstvo, ktoré prinášali blahodárne pramene. V susedných Korozlúkach, ktoré kúpili Helle a Mendel, nechali vykopať studňu s prameňom horkej vody, čerpali ju a rozosielali, a tak značne pozemky aj dvor finančne zhodnotili. Horká voda sa čerpala aj v Rudoliciach pri Moste v usadlosti Gut Kahn, a vychádzali tu o nej od roku 1826 až do prvej svetovej vojny propagačné spisy.
Väčšie rozšírenie prišla aj horká voda z neďalekých Bylan pri Moste. Táto voda však nebola pravá horká voda siričitano-horečnatého typu, ale lenalo sa o vodu siričitano-horečnato-sodnú, ktorá je kvalitatívne horšia a ľudským organizmom horšie prijímaná. Bylanská voda male vďaka zložitému fonetickému prepisu slova Bylany mnoho variantov názvu: Pillna Bitterwasser, Pülna Bitter Wasser, Püllnauer Bitterwasser, Pillnaer Bitter Wasser a podobne.
A. Ulbrich PILLNAER Bitter wasser
V roku 1820 si pramene prenajal obchodník A. Ulbrich, vystaval v obci kúpeľný dom a liečivú vodu začal stáčať do originálnych fliaš a vo veľkom exportovať. Bylanská minerálna voda bola exportovaná prakticky do celej Európy až do začiatku druhej svetovej vojny.
Rozvoj Zaječic ako kúpeľnej osady, stavba Laboratória
Z existujúcich zachovalých výstavných usadlostí v Zaječiciach je zrejmé, že si osada vytvorila kúpeľný charakter. Dokladom sú usadlosti čp. 12, 10, 14, 1 a 4.
Zaječické Laboratórium 1900
V polovici 19. storočia došlo v niektorých usadlostiach k výstavbe bytov pre námezdných robotníkov s rodinami. Starosť o zajačickú horkú vodu prevzalo neskôr výhradne lobkovické panstvo. Pre ľahší transport sa voda zahusťovala odparovaním av koncentrácii sa stávala ešte účinnejšou. V prvej polovici 19. storočia bola zaječická oblasť hlavným európskym dodávateľom horkých vôd.
Značková predajňa v Číne
Súčasnosť Zaječickej horkej vody
V súčasnosti sa Zaječická horká voda a jej blahodárne účinky tešia výnimočnej obľube v Ázii, obzvlášť v Číne, kde je nazývaná kvôli výraznému baleniu v kobaltovej modrej "modrý šľachtic". www.sqwater.com.